Vymedzenie nadania

Charakteristika nadaných detí

Netradičné prejavy nadaných detí

Typy nadaných jedincov

Nadaní – rôznorodá skupina

Vymedzenie nadania

Existuje množstvo definícií nadania a nadaného jedinca. Bežne sa nadanie chápe ako súbor vlastností a schopností, ktoré jedincovi umožňujú výnimočné výkony v niektorej oblasti ľudskej činnosti.

Jednotlivé definície zdôrazňujú najmä tieto súvislosti a charakteristiky: 

  • potenciál pre vysoký výkon,
  • vysoký výkon v niektorej oblasti v porovnaní s rovesníkmi,
  • vysoké schopnosti, tvorivosť, motivácia,
  • predčasný poznávací vývin,
  • asynchrónny vývin jedinca,
  • potreba špecifického prístupu vo vzdelávaní.

Príklady známych definícií nadania a nadaných jedincov:

Nasledujúca definícia je prvou formálnou definíciou nadaných detí s cieľom ich adekvátneho vzdelávania. Bola prednesená na Kongrese Spojených štátov Amerických v roku 1972 Sydney Marlandom. Mnohé ďalšie definície, vymedzenia a teórie vychádzajú z Marlandovej definície:

Nadané a talentované deti sú tie deti, ktoré sú identifikované kvalifikovanými profesionálmi, a ktoré sú vzhľadom na svoj výnimočný potenciál schopné vysokých výkonov. Tieto deti potrebujú k realizácii svojho prínosu pre spoločnosť vzdelávací program a servis, ktorý nie je bežne poskytovaný regulárnymi školami.

Deti, schopné vysokého výkonu sú tie, ktoré demonštrujú úspech alebo potenciálne schopnosti v niektorých z nasledujúcich oblastí:

  1. všeobecná intelektová schopnosť,
  2. špecifické akademické schopnosti,
  3. tvorivé alebo produktívne myslenie,
  4. vodcovské schopnosti,
  5. umelecké schopnosti,
  6. psychomotorické schopnosti.

(Z tejto pôvodnej verzie bola neskôr odstránená posledná, psychomotorická oblasť.)

Marlandova definícia sa zameriava len na výkonovú stránku nadaného jedinca a vníma ho ako zdroj vysokého výkonu. Neberie do úvahy osobnostné špecifiká nadaných, riziká v ich vývine a potrebu špeciálneho prístupu a komplexného vnímania ich osobnosti vo výchove a vzdelávaní. Tieto špecifiká zahŕňa jedna z najcitovanejších definícií, vytvorená skupinou Columbus Group (doteraz nie je oficiálne zverejnená a väčšina zdrojov odkazuje na stretnutie tejto skupiny), ktorá poukazuje aj na vnútorný svet nadaného jedinca:

Nadanie je asynchrónny vývin, v ktorom sa predčasne rozvinuté kognitívne schopnosti a vysoká intenzita kognitívnej aktivity kombinujú a vytvárajú vnútorné skúsenosti a vedomie, ktoré sú kvalitatívne odlišné od normy. Táto asynchrónnosť vzrastá s vyššou intelektuálnou kapacitou. Jedinečnosť nadaných ich činí zvlášť zraniteľnými a vyžaduje modifikácie v rodičovskom prístupe, vzdelávaní a poradenstve s cieľom ich optimálneho rozvíjania. (Columbus Group (júl 1991): Nepublikovaný prepis stretnutia skupiny Columbus Group. Columbus, Ohio)

Táto definícia zdôrazňuje nerovnomerný vývin nadaného jedinca, jeho odlišné myslenie a vnútorný svet. Od ostatných známych definícií sa odlišuje aj tým, že zdôrazňuje špecifickosť nielen vzdelávania ale aj rodičovskej výchovy a poradenstva.

Nadanie sa môže prejavovať v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti, podľa toho rozoznávame aj rozličné druhy nadania, ktoré sa ešte členia na užšie kategórie (napr. umelecké nadanie – výtvarné nadanie). Druhy nadania sa môžu prekrývať a rôzne spájať (napr. nadanie v oblasti architektúry je spojenie aspoň výtvarného nadania, technického nadania...).

Pri intelektovom nadaní ide o oblasť, ktorá súvisí so spracovávaním, produkciou a vytváraním informácií prostredníctvom vyšších úrovní myslenia (napríklad analýza, syntéza). Podstatou intelektového nadania nie je len pochopenie informácií, ale aj nachádzanie nezvyčajných, nových súvislostí a tvorenie nových vzťahov, zákonitostí, náhľadov.

Intelektovo nadaný jedinec je nositeľom nielen vysoko nadpriemerných intelektových schopností, ale aj istej dávky tvorivosti a samozrejme aj osobnostných vlastností (napr. zvedavosť, vytrvalosť, zanietenie), prostredníctvom ktorých svoje schopnosti uplatňuje v činnosti.

Najčastejšie používaným identifikačným kritériom pre intelektovo nadaného jedinca je IQ – inteligenčný kvocient, ktorý sa stanovuje štandardizovanými intelektovými testmi. Nemal by však byť len jediným kritériom. Dôležitou charakteristikou pri diagnostikovaní nadania je napr. aj tvorivosť.

Intelektovo nadaní majú vysoké schopnosti v rôznych kognitívnych oblatiach. Vtedy hovoríme o všeobecnom intelektovom nadaní. Paradoxne sa vysoké schopnosti nemusia prejaviť v školskom prospechu.

Nadaní sa pozerajú na svet akoby z inej perspektívy, vidia a postrehnú to, čo si ostatní nevšimnú. Dokážu spojiť veci, ktoré sa iným zdajú byť nezlučiteľné. Vedia riešiť intelektuálne problémy svojskými, nezvyčajnými spôsobmi (u detí, samozrejme, v porovnaní s rovesníkmi). Táto odlišnosť sa často zobrazuje aj v iných oblastiach ich osobnosti, čo sa najmä u detí odráža v prejavoch správania, ktoré dokonca môžu pripomínať prejavy rôznych porúch. Nie je výnimočné ani spojenie intelektového nadania a niektorej ďalšej výnimočnosti.

Charakteristika nadaných detí

Typické prejavy nadaných detí sú najmä odrazom ich predčasne, vysoko alebo kvalitatívne odlišných poznávacích schopností. Najčastejšie ide o tieto prejavy:

  • čulosť, vysoká hladina aktivity až hyperaktivita
  • schopnosť dlhodobej koncentrácie pozornosti pre oblasť, ktorá ich zaujíma
  • urýchlený rečový vývin, široká slovná zásoba (vzhľadom na vek), adekvátne používanie abstraktných pojmov
  • výborná pamäť
  • záujem o intelektuálne činnosti, vysoká vnútorná motivácia
  • zvedavosť, snaha objavovať, riešiť, zisťovať
  • rýchle chápanie a učenie
  • živá predstavivosť
  • záujem o písmená, čísla v útlom veku
  • osvojenie čítania, písania, počítania v predškolskom veku (dieťa sa naučí čítať, písať, počítať na základe vlastnej motivácie, bez cieleného vedenia dospelým)
  • zanietenie pre niektorú oblasť poznania (napr. živočíchy, zemepis, astronómia) - vyhľadávajú informácie, spracovávajú ich, pamätajú si mnohé podrobnosti presahujúce vedomosti bežného dospelého
  • výborné argumentačné schopnosti, kritické myslenie, zmysel pre zachytenie detailov v rečovej komunikácii
  • problematický postoj k autoritám (spochybňovanie direktívnych pravidiel a požiadaviek)
  • perfekcionizmus

Nadané deti sa dokážu neobyčajne dlho sústrediť na činnosť, ktorá ich zaujíma – napr. štúdium literatúry, kreslenie a popis informácií z oblasti astronómie, biológie, dopravy. Začínajú rozprávať skôr, ako ich rovesníci, rýchlo nadobúdajú širokú slovnú zásobu a aj abstraktné a cudzie slová dokážu vhodne použiť. Kladú dospelým otázky, ktorými pátrajú po podstate (koľko je na svete ľudí, čo je za hranicou vesmíru, kde sa končia čísla). Nové informácie si rýchlo osvoja, v oblasti svojho záujmu si pamätajú mnohé podrobnosti (napr. rôzne druhy žralokov, ich výzor, veľkosť, spôsob života). Zaujímajú sa o čísla, poznávajú ich, sami si vyvodia základné kalkulačné postupy (intuitívne dokážu spočítavať, odpočítavať). Rovnako sa zaujímajú o písmená, keď ich spoznajú, začínajú čítať, pričom dospelých touto samostatne získanou zručnosťou prekvapia. Nie sú ochotné prijať inštrukcie dospelých bez ich zvnútornenia, príkazy musia mať zdôvodnené, často uplatňujú protiargumentáciu. Majú zmysel pre presné vyjadrovanie, dospelých často chytajú za slovíčka a tieto nezrovnalosti využívajú vo svojej, najmä negatívnej argumentácii. Perfekcionizmus nadaných detí súvisí s ich vnútornou motiváciou – chcú podávať najlepšie výkony, a to bez ohľadu na ich skúsenosti a možnosti. Ťažko sa vyrovnávajú s prehrou a pociťujú zlyhanie, ak je ich výkon pod hranicou ich vlastných predstáv. U malých detí sa táto nespokojnosť môže prejavovať veľmi expresívne – krikom, plačom, záchvatmi zúrivosti.

Samozrejme, všetky nadané deti neprejavujú všetky tieto charakteristiky, sú to len typické prejavy, ktoré sú v rannom vývine nadaných detí viac alebo menej výrazné.

Ďalšou typickou charakteristikou nadaných detí je asynchrónnosť ich vývinu. Nevyvíjajú sa vo všetkých oblastiach rovnako. Ich poznávací, intelektový vývin predbieha telesný vývin. Často za poznávacím vývinom zaostáva aj sociálny a emocionálny vývin.

Asynchrónnosť je typická aj v rámci schopností, zručností, súvisiacich s intelektovou oblasťou. Môže sa to prejavovať tak, že v škole je nadané dieťa vynikajúce v matematike, ale menej úspešné na slovenčine (hoci v oboch môže byť nadpriemerné). Alebo aj v rámci jednej oblasti – môže vynikajúco riešiť problémové úlohy a geometrické problémy, ale byť menej zručné v kalkulačných činnostiach (napr. v násobilke). Asynchrónnosť býva príčinou počudovania učiteľov alebo dospelých v okolí dieťaťa „Ako je možné, že je taký šikovný, múdry, ale nevie poriadne napísať slovo tak, aby sa to dalo čítať?“ alebo „Ako to, že nevie zniesť prehru?“ alebo „ Prečo sa nevie normálne zahrať s kamarátmi?“ alebo „Prečo mu všetko padá z rúk?“ Nie je preto reálne a ani férové od nadaných detí očakávať, aby boli rovnako vynikajúce vo všetkých oblastiach svojej činnosti.

Nasledujúci ilustračný nákres zobrazuje možnú asynchrónnosť nadaného dieťaťa v jednotlivých oblastiach jeho osobnosti alebo schopností (horizontálna čiara označuje priemer). Jednotlivé stĺpce môžu označovať:

Asynchrónnosť nadaného dieťaťa
  • v rámci celej osobnosti: emocionalitu, motoriku, intelekt, sociabilitu
  • v rámci jednotlivých intelektových oblastí (alebo školských predmetov) – prírodoveda, slovenský jazyk, matematika, anglický jazyk:
  • v rámci špecifickej intelektovej oblasti (alebo školského predmetu): pravopis, krasopis, gramatika, čítanie (v predmete slovenský jazyk) alebo priestorové myslenie, rysovanie, úsudok, kalkulácia (v predmete matematika)
 

z toho vyplývajú počudovania učiteľov alebo dospelých okolo dieťaťa, - ako je možné, že je taký šikovný, múdry, ale neviem poriadne napísať slovo tak, aby sa to dalo čítať? alebo nevie zniesť prehru? alebo nevie sa normálne zahrať s kamarátmi? alebo všetko mu padá z rúk
v rámci školských výkonov –
matematika - čítanie – prírodoveda – výtvarná výchova
alebo v rámci predmetu:
priestor – výborná predstavivosť, riešenie geometrických problémov – ale problém narysovať to poriadne,
výborný úsudok, myslenie pri zložitých slovných úlohách, ale pomýli sa

Netradičné prejavy nadaných detí

Ide o prejavy nadaných, ktoré sa okoliu môžu zdať čudné, problémové a dokonca môžu byť príčinou nesprávnej diagnózy, ako upozorňujú Web a ďalší (Webb, J. T., Amend, E.R., Webb, N. E., Goerss J., Beljan P., Olenchak F. R.(2004).: Misdiagnosis and Dual Diagnoses of Gifted Children and Adults: ADHD, bipolar, OCD, Asperger's, depression, and other disorders. Scottsdale: Great Potential Press.). Ide najmä o tieto možné diagnostické pochybenia:

  • ADHD (Syndróm poruchy pozornostia a hyperaktivita) – mnohé nadané deti sú hyperaktívne, ale nie všetky majú zároveň túto poruchu, 
  • Vývinové poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia atď.) – mnohé nadané deti majú škaredé písmo, to ale neznamená, že sú všetci dysgrafici (nepekné písmo býva skôr dôsledkom toho, že rýchlo plynúce myšlienky nadané dieťa nedokáže rovnako rýchlo a pritom pekne zapisovať), 
  • Porucha opozičného vzdoru – intenzita, senzitivita, idealizmus nadaných navonok môže navodzovať dojem o ich tvrdohlavosti, prejavujúcej sa zápasom s rodičmi, učiteľmi, najmä v prípadoch, keď sa im dostáva kritiky, 
  • Obsesívno-kompulzívna porucha (OCD) – ich perfekcionizmus, netolerancia chýb a potreba organizovať ľudí a veci môže byť mylne interpretované ako znaky tejto poruchy.

K týmto záverom autorov dodávame, že podobné dôvody (posilnené silnou introverziou niektorých nadaných) môžu viesť k (nie vždy oprávneným) podozreniam na Aspergerov syndróm. Nadané deti však môžu zároveň trpieť niektorou z uvedených porúch, a mať tak „dvojnásobnú výnimočnosť“. Nasledujúca tabuľka, prevzatá z vyššiecitovaného článku podáva prehľad typických charakteristík nadaných detí a možných súvisiacich problémov:

SILNÉ STRÁNKY

MOŽNÉ PROBLÉMY

rýchle získavanie a zapamätanie si informácií

 

netrpezlivosť pri pomalšom tempe ostatných, odmietanie rutiny a drilu, odmietanie osvojovania si základných zručností, príliš komplexné spracovanie úlohy 

intelektuálna zvedavosť, vnútorná motivácia, potreba pátrať, skúmať, hľadanie podstaty

kladenie rozpačitých otázok, tvrdohlavosť, odmietanie direktív, prílišné zahĺbenie sa do svojich záujmov, očakávanie rovnakého správania od okolia

schopnosť abstrahovať, spájať, koncipovať, obľuba riešenia problémov a intelektuálnej aktivity

odmietanie alebo prehliadanie detailov, odmietanie precvičovania a nácviku, odpor proti metódam učiteľa

schopnosť vidieť príčinu a následok

ťažkosti v akceptovaní nelogickosti (napr. pocity, tradície, viera)

kladný postoj k pravde, rovnosti a fair play

ťažkosti konať prakticky, zaoberanie sa humanitárnymi problémami

tendencie organizovať veci a ľudí do štruktúr a poradia, hľadanie systematickosti 

vytváranie komplikovaných pravidiel a systémov, môže sa zdať panovačný, drzý a dominantý

široká slovná zásoba a ľahkosť v používaní odborných pojmov, množstvo informácií z rôznych oblastí

verbalizácia ako únik alebo vyhýbanie sa niektorým situáciám, pociťovanie nudy v škole alebo v kolektíve vrstovníkov, videný ostatnými ako „ten, čo všetko vie“ 

kritické myslenie, vysoké očakávanie, sebakritika a hodnotenie ostatných

príliš kritický alebo netolerantný k ostatným, pocity znechutenia a depresie, perfekcionizmus 

prenikavý pozorovateľ, ochota prijať nezvyčajnosť, otvorenosť novým skúsenostiam

príliš intenzívne zameranie sa, niekedy ľahkovážnosť

kreatívnosť a invencia, potešenie z nových spôsobov tvorenia vecí

narušenie plánu, odmietanie toho, čo je známe, videný ostatnými ako odlišný a mimo kontextu

intenzívne sústredenie pozornosti, dlhodobá pozornosť v oblastiach záujmu, cieľavedomosť, vytrvalosť

neznášanie prerušenia činnosti, odmietanie povinností alebo ľudí pri zaoberaní sa zaujímavou činnosťou, tvrdohlavosť

citlivosť, empatia, túžba byť akceptovaný okolím

citlivosť ku kritike, odmietanie vrstovníkov, očakávanie, že druhí majú rovnaké hodnoty, potreba úspechu a uznania, pocity odlišnosti a odcudzenia

vysoký stupeň energie, čulosť, horlivosť, obdobia intenzívneho snaženia sa a námahy

frustrácia z nedostatočnej aktivity, rušenie poriadku a rozvrhu v triede, potreba neustálej stimulácie, okolím vnímaný ako hyperaktívny 

nezávislosť, uprednostňovanie samostatnej práce, spoliehajúci sa na seba

odmietanie rád dospelých alebo vrstovníkov, nekonformnosť, nekonvenčnosť 

rozličné záujmy a schopnosti, všestrannosť

môže sa zdať rozptýlený a dezorganizovaný, frustrácia z nedostatku času, okolie môže očakávať neustálu nadmernú kompetenetnosť

silný zmysel pre humor

videnie absurdnosti niektorých situácií, nepochopenie humoru ostatnými, môže sa stať triednym šašom, aby získal pozornosť 

Výrazným rizikom vo vývine nadaného jedinca je dysfunkčný perfekcionizmus.

Typy nadaných jedincov

V závislosti od okolia dieťaťa, jeho výchovy, sociálnych vplyvov, vzdelávania ale samozrejme aj od jeho daností a sebaregulácie sa niektoré jeho charakteristiky a prejavy časom zvýrazňujú, iné sa eliminujú. Prelomovým obdobím, tak ako u väčšiny detí, je obdobie adolescencie. V tejto súvislosti Betts a Neihart vyčlenili niekoľko typov nadaných jedincov (Betts, G, Neihart, M. (1988): Profiles of the gifted and talented. Gifted Child Quarterly. Ročník 32, číslo 2, strana 248-53., tiež na http://www.gt-cybersource.org/Record.aspx?NavID=2_0&rid=11270):

1. úspešný

Úspešní nadaní tvoria najväčšiu skupinu medzi nadanými (autori uvádzajú až 90%). Ide o jedincov, ktorí sa dobre učia, majú vhodné správanie. Túžia po ocenení zo strany učiteľov a okolia. V škole sa často nudia a zvyknú si učiť sa s čo najmenším vynaložením námahy. Prispôsobia sa školskému systému, sledujú inštrukcie a vypĺňajú požiadavky – ale na úkor napĺňania vlastných záujmov. Sú závislí od rodičov a učiteľov. Nerozvíjajú si vlastnosti, potrebné na získanie autonómie. Majú pozitívny sebaobraz, pretože sa stretávajú s častou chválou za svoje výkony. Medzi vrstovníkmi sú obľúbení. V dospelosti sú kompetentní, ale s nízkou imagináciou – nerozvinú naplno svoje nadanie. Mladí nadaní dospelí, ktorí sú podvýkonoví, často pochádzajú práve z tejto skupiny. Nemajú potrebné zručnosti na celoživotné učenie. Sú dobre adaptovaní na spoločnosť, ale nedostatočne pripravení na každodenné zmeny v živote. Ich charakteristickými črtami sú perfekcionizmus, vysoký výkon, hľadanie akceptácie u učiteľov, vyhýbanie sa riskovaniu, konformita a závislosť.

2. vyzývavý

Ide o divergentne (tvorivo) nadaných. Častokrát zostávajú neidentifikovaní. Sú veľmi tvoriví, ale zdajú sa byť tvrdohlaví, netaktní až sarkastickí. Vyzývajú autority a provokujú učiteľa pred celou triedou. Sú nekonformní. Nezriedka sú v konflikte a málokedy sú oceňovaní. Cítia sa frustrovaní, pretože školský systém nedoceňuje ich talent a schopnosti. Nebývajú obľúbení pri spoločných aktivitách, dostávajú sa do konfliktov s vrstovníkmi. Na druhej strane však majú zmysel pre humor a tvorivosť, ktoré spolužiakov oslovujú. Ich spontánnosť ale môže vyrušovať triedu. Môžu byť ohrození inklinovaním k drogovým závislostiam alebo delikventnému správaniu. Ich charakteristickými prejavmi sú tvorivosť, nízka sebakontrola, tvrdohlavosť, obchádzanie pravidiel, opravovanie učiteľa, úprimnosť, súťaživosť, kolísavé školské výkony.

3. skrytý

Najčastejšie ide o dievčatá na strednej škole, u ktorých prevládne pocit spolupatričnosti. Začnú odmietať svoj talent, aby sa stali súčasťou kolektívu, strácajú svoju predošlú motiváciu a záujmy. Často pociťujú úzkosť. Ich meniace sa potreby sú v konflikte s očakávaniami od učiteľov a rodičov. Dospelí ich nútia do predošlých výkonov bez ohľadu na ich pocity. Ich charakteristickými prejavmi je odmietanie vlastného nadania, odmietanie ponuky obohatených a rozširujúcich aktivít na vyučovaní, zníženie školského výkonu, striedanie priateľov, úporná snaha sociálne sa začleniť.

4. stratený

Títo nadaní sú zlostní k dospelým aj k sebe samým, pretože cítia odmietaní systémom, ktorý nesaturoval ich potreby celé roky. Nedostáva sa im porozumenia a podpory ich talentu. Svoje netradičné aktivity a záujmy si uplatňujú mimo školy. Škola pre nich nie je podstatná. Potrebujú dospelého, ktorému môžu dôverovať. Nie je pre nich vhodné zaradenie do typického programu, vhodného pre iných nadaných. Individuálne poradenstvo je silno odporúčané. Ich charakteristickými črtami a prejavmi sú vyhýbanie sa školskej dochádzke, nedokončovanie úloh, kreatívnosť, izolovanosť, hyperkritičnosť k sebe i k okoliu, záujmy mimo školy, nevyrovnaný výkon alebo podvýkon, vyrušovanie, defenzívnosť.

5. s dvojitou nálepkou

Ide o nadaných s nejakým hendikepom alebo poruchou (napr. porucha učenia, zmyslový alebo telesný hendikep). Ich prejavy nebývajú v zhode s typickými prejavmi nadaných, preto bývajú často neidentifikovaní. Môžu mať škaredé písmo, rušivé správanie. Sú zmetení svojou neschopnosťou prospievať v škole, pociťujú frustráciu z výkonov, ktoré sú pod úrovňou ich očakávaní. Svoje ťažkosti zakrývajú prehláseniami, že úlohy sú nudné, príliš ľahké a stupídne, čím zakrývajú svoj strach pred zlyhaním. Sú odmietaví ku kritike. V škole bývajú vnímaní skôr pre svoju poruchu a ich talent zostáva nepovšimnutý. Ich charakteristickými prejavmi je kolísavý školský výkon alebo podvýkon a rušivé správanie.

6. autonómny

Podobne ako skupina I., dokážu autonómne typy nadaných efektívne pracovať v školskom systéme. Oproti typu I., ktorý robí len to minimum, čo treba, autonómny nadaný využíva systém na vznik nových výziev a možností pre seba a svoje aktivity. Nepracujú pre systém, ale využívajú ho v prospech svojho rozvíjania. Majú silné, pozitívne sebaponímanie, pretože ich potreby sú saturované, sú úspešní, dostáva sa im pozitívnej pozornosti a podpory pre ich výkony aj správanie. Sú rešpektovaní dospelými aj vrstovníkmi, často bývajú lídrami. Sú nezávislí, vytvárajú si vlastné ciele. Dokážu riskovať, akceptujú sa. Nečakajú na druhých, aby im vytvárali podnety, podmienky si vytvárajú sami. Ich charakteristickými črtami sú dobre rozvinuté sociálne zručnosti, nezávislosť, vnútorná motivácia, tvorivosť, zásadovosť, oblasť silného záujmu, ochota riskovať.

Nadaní – rôznorodá skupina

Hoci nadaní sa vyčleňujú oproti ostatnej populácii svojimi vysokými intelektovými schopnosťami a ostatnými charakteristikami, ktoré spolu vytvárajú obraz intelektového nadania, v rámci samotnej skupiny nadaných ide o veľmi heterogénnu populáciu.

Spoločné majú vysoko nadpriemerné schopnosti, ale tie sú ohraničené len zospodu (vyjadrené v IQ je to zvyčajne 130 a viac bodov). Zväčša čím vyššie sú tieto kognitívne schopnosti, tým výraznejšie sú prejavy nadaného (vrátane problémových).

Rozdiel medzi vysoko nadaným a mierne nadaným môže byť taký, aký je rozdiel medzi nadaným a priemerným jedincom. Existencia týchto rozdielov zrejme viedla viacerých odborníkov k snahe o vytvorenie stupňov nadania. Tie sú založené takmer výlučne na IQ, napr:

  • mierne nadaní - IQ 120 a viac (plus 1,3 štandardnej odchýlky) - tvoria vrchných 10% populácie 
  • stredne nadaní - IQ 135 a viac (plus 2,3 štandardnej odchýlky) - tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa
  • vysoko nadaní - IQ 145 a viac (plus 3 štandardné odchýlky) - tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa (celkovo 0,1% populácie)
  • výnimočne nadaní - IQ 155 a viac (plus 3,7 štandardnej odchýlky) - tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa (celkovo 0,01% populácie)
  • extrémne nadaní - IQ nad 165 (plus 4,3 štandardnej odchýlky) - tvoria vrchných 10% z predošlého stupňa (celkovo 0,001% populácie).

(Gagné, F. (1998): A proposal for subcategories within gifted or talented population. Gifted child quarterly, roč.42, č.2, str. 87-95.)

  • bystrý (bright) jedinec – IQ 115 a viac
  • nadaný jedinec – IQ 130 a viac
  • vysoko nadaný jedinec – IQ 145 a viac
  • výnimočne nadaný jedinec – IQ 160 a viac
  • veľmi vysoko (profoundly) nadaný jedinec – IQ 175 a viac.

(Nordby, S.M. (2002): A glossary of gifted education. Giftedness and education from the perspective of sociologic social psychology. http://members.aol.com/SvenNord/ed/GiftedGlossary.htm

Hľadanie rozdielnych alebo spoločných charakteristík medzi nadanými jedincami, založené na IQ je veľmi zjednodušené. Do života jedinca a jeho prejavov zasahuje množstvo ďalších interných aj externých faktorov, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu v rozvíjaní jeho nadania, napr.:

  • osobnostné charakteristiky,
  • motivácia, snaha, ochota prekonávať prekážky,
  • záujem a zanietenie,
  • prístup okolia, jeho podpora, akceptácia, pochopenie (alebo naopak),
  • množstvo podnetov, ich druhy a kvalita ,
  • materiálne podmienky,
  • šance, šťastné okolnosti,
  • pôsobenie školy.

Napriek tomu, stanovenie kognitívnych schopností štandardizovanými inteligenčnými testami zostáva naďalej hlavnou zložkou identifikácie nadaných.