fbpx

Prístupy, metódy, komunikácia, filozofia, ciele našej školy nie sú celkom v súlade s hlavným prúdom a s prevládajúcimi názormi na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov u nás.  Sme  si vedomé toho, že nie každý rodič je stotožnený s filozofiou našej školy.  Na druhej strane, predpokladom pre fungovanie našich zámerov je práve filozofická zhoda školy a rodičov dieťaťa a z toho vyplývajúca vzájomná dôvera.

Spolupráca nebude fungovať, ak je rodič nastavaný na vzdelávanie na základe externej motivácie, ak je zameraný na výkon dieťaťa, ak preferuje autoritatívnosť vo výchove, disciplínu a poslušnosť pred spoluprácou s dieťaťom na jeho ďalšom rozvoji.

Prípadným záujemcom o vzdelávanie dieťaťa v našej škole odporúčame overiť si mieru filozofickej zhody v dotazníku.

DOTAZNÍK ZHODY

  Súhlas Nesúhlas Súhlas/Nesúhlas s výrokom
Nadané dieťa je (má byť) šikovné, sociálne zdatné a emocionálne vyspelé.  Súhlas  Nesúhlas
Nadané dieťa má mať výsledky vo všetkých predmetoch lepšie ako akékoľvek iné dieťa v bežnej škole.  Súhlas  Nesúhlas
Súťaž je dôležitý prostriedok na zvýšenie motivácie detí k učeniu.  Súhlas  Nesúhlas
Najdôležitejšie v škole je, aby malo dieťa vysoký výkon a výborné učebné výsledky.  Súhlas  Nesúhlas
Nadané dieťa si osvojí tvrdé a mäkké i/y automaticky.  Súhlas  Nesúhlas
Ak nadané dieťa píše sloh, musí byť úhľadný a pravopisne správny.  Súhlas  Nesúhlas
Nadané dieťa má slušné správanie, je poslušné a disciplinované.  Súhlas  Nesúhlas
Na dieťa treba byť prísny.  Súhlas  Nesúhlas
Úprava v zošite je zrkadlom vyspelosti nadaného dieťaťa.  Súhlas  Nesúhlas
Dieťa nevie, čo je správne, preto má konať podľa príkazov dospelých.  Súhlas  Nesúhlas
Zaujíma ma v prvom rade školský prospech.  Súhlas  Nesúhlas
Na vyučovaní má byť ticho, pokojná práca a sledovanie učiteľa  Súhlas  Nesúhlas
Intelektovo nadané dieťa je predurčené k dosahovaniu školských úspechov.  Súhlas  Nesúhlas
Dieťa by malo mať radosť z poznávania a učenia. Aj za cenu, že sa výsledok dostaví neskôr.  Súhlas  Nesúhlas
Stres a tlak nepatrí k učeniu. Učenie prebieha efektívne, ak človek necíti ohrozenie.  Súhlas  Nesúhlas
Dieťa sa má učiť podávať výkon v bezpečných podmienkach, stresu sa má učiť postupne.  Súhlas  Nesúhlas
Dieťa má poslúchať autority.  Súhlas  Nesúhlas
Žiak má v škole písať predovšetkým písaným písmom.  Súhlas  Nesúhlas
Moje dieťa nemusí byť perfektné vo všetkom, dôležité je, aby bolo v pohode.  Súhlas  Nesúhlas
Deti potrebujú domáce úlohy, aby sa doma venovali prospešnej intelektovej činnosti a aby si zvykli na systematickú prácu.  Súhlas  Nesúhlas
Rozvíjanie tvorivosti je v rozpore s požiadavkou formálnosti tvorby.  Súhlas  Nesúhlas
Deti sa lepšie učia, ak sú súčasťou vyučovacích činností súťaže.  Súhlas  Nesúhlas
V škole sa má dieťa predovšetkým výborne naučiť aspoň jeden cudzí jazyk.  Súhlas  Nesúhlas
Nadané dieťa sa potrebuje učiť prekonávať prekážky vlastnou usilovnosťou, skúšaním rôznych možností a nácvikom nových zručností.  Súhlas  Nesúhlas
Známky sú dobrou motiváciou k učeniu.  Súhlas  Nesúhlas
Nepotrebujem výkony svojho dieťaťa porovnávať s ostatnými.  Súhlas  Nesúhlas
Nadané dieťa s problémami (napr. hyperaktivita, sociálna naivita, dyslexia) nepatrí do školy pre nadaných.  Súhlas  Nesúhlas
Škola učí, rodič vychováva.  Súhlas  Nesúhlas

Centrum nadania /Aktivity pre verejnosť/AS a HFA stretnutia

Stretnutia rodičov detí s AS a HFA sa konajú v piatky vždy od 16:00 do 18:00, v priestoroch Centra nadania, n.o. v kancelárií riaditeľstva škôl CENADA.

Vítaní sú aj rodičia, ktorých dieťa nie je diagnostikované. Postačuje podozrenie rodiča z dôvodu nadpriemerného výskytu sociálnych deficitov v prejavoch dieťaťa, resp. pocit, že dieťa je „iné“ ako väčšina rovesníkov.

Plánované témy stretnutí sú uvedené nižšie. Počas zimných mesiacoch v prípade intenzívneho sneženia a súvisiaceho dopravného kolapsu na Dlhých Dieloch v Bratislave prosím sledovať prípadnú zmenu termínu, ktorá býva uverejnená min. 24 hodín vopred na www.asperger.sk . V prípade záujmu a potreby prítomných účastníkov je možné tému stretnutia flexibilne doplniť.

Nakoľko počet účastníkov stretnutí z roka na rok rastie, prosím záujemcov o rodičovské stretnutia, aby sa nahlásili vždy aspoň 24 hodín pred konkrétnym termínom Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., prípadne telefonicky (0903 429 415). Občas sme sa sotva pomestili, tak podľa „trendov v našej početnosti“ perspektívne zvažujem vytvorenie 2 skupín (a 2 termínov pre každú z tém). Ďakujem za pochopenie.

Termíny a orientačné témy stretnutí rodičov počas školského roku 2017/2018

Na stretnutia s Vami sa teší,

Martinková Michaela

Intelektové nadanie vnímame  ako fenomén, ktorý posúva osobnosť nadaného jedinca mimo rámca bežnej populácie.

Intelektové nadanie je spojené so silnou potrebou zaoberať sa poznávacími podnetmi (uvažovanie nad príčinami, súvislosťami, podrobnosťami okolitých javov, potreba získavať nové informácie), ale na druhej strane ostatné stránky osobnosti (emocionálna, sociálna, vôľová, morálna) nemusia byť (a ani nebývajú) rovnako akcelerované ako intelektový vývin. Vzniká tzv. asynchrónia vo vývine (nerovnomerný vývin rôznych stránok osobnosti), spojená s rôznymi rizikami. Najvýraznejším rizikom je dysfunkčný perfekcionizmus. Snažíme sa vytvoriť také vzdelávacie prostredie, aby  sme tieto riziká eliminovali a naopak, posilňovali osobnosť nadaného jedinca tak, aby sa dokázal vyrovnať s rôznymi životnými situáciami.

Niektoré charakteristiky, často spájané s intelektovým nadaním, napr. potreba zdôvodňovania, kritické myslenie, kvalitatívne odlišné myslenie, autonómia, neochota podriaďovať sa autoritám a príkazom, silná potreba spravodlivosti, vysoká aktivita, odlišný pohľad na svet vnímame ako potenciál. Nemyslíme si, že tieto prejavy je potrebné eliminovať, ale naopak, kultivovať ich smerom  k vývinu autonómneho, korektného a eticky konajúceho jedinca.

Vnímame tiež, že intelektové nadanie sa môže spájať aj s niektorými problémovými prejavmi či poruchami (napr. poruchy učenia, správania, pozornosti, Aspergerov syndróm). Snažíme sa aj pre takéto deti vytvoriť vhodné vzdelávacie prostredie.

Z týchto východísk sme vytvorili filozofiu našej školy, ktorá je založená na princípoch:

  • rešpektujúci prístup– zameranie na korektnú komunikáciu medzi dospelým a dieťaťom a vice versa (ako protiklad direktívneho prístupu, založeného na poslušnosti a podriadení sa autorite)
  • zameranie na vnútornú motiváciu– učenie a konanie, vychádzajúce z vlastného chcenia (ako protiklad učenia sa a konania, riadeného známkami, trestmi a odmenami)
  • zameranie na proces– učenie pre radosť z poznávania, riešenia, prekonávania prekážok (ako protiklad učenia zameraného na výkon a výsledok)
  • bezpečné učebné prostredie – učenie v neohrozenom prostredí (ako protiklad učenia založeného na konkurencii, súťaži, tlaku na výkon)
  • zvnútorňovanie etických hodnôt – konanie na základe etických princípov (ako protiklad ku konaniu na základe trestov a odmien)
  • zodpovednosť, sebarozvoj, fair-play, korektnosť, autonómia

Nevyhnutným predpokladom na to, aby naše prístupy, komunikácia, naša filozofia fungovala pre prospech detí, je jej akceptácia rodičmi.

Rešpektujúci prístup

Pri rešpektujúcej komunikácii ide o vzájomné rešpektovanie oboch účastníkov
komunikácie. Rešpektovanie znamená, že druhého prijímame, nepopierame (neznamená
to ale, že s ním súhlasíme). Rešpektujúci prístup je založený na rovnakej hodnote
každého človeka. Rešpektujúca výchova je opakom autoritatívnej výchovy.
Podstatou autoritatívnej výchovy je používanie mocenských nástrojov (kontrola, trest,
odmena), založených na vzťahu nadradenosti a podradenosti, ktorej cieľom je
poslušnosť. Tlak na poslušnosť vedie k plneniu príkazov autorít. Dieťa sa nenaučí byť
zodpovedné za svoje konanie, naopak, zodpovednosť prenecháva autorite. V kritickom
období môže mladý dospelý podliehať „nevhodným“ autoritám, napr. v rámci „partie“.
Vynucovanie si poslušnosti k autorite vedie k závislosti na autorite a nesamostatnosti
(alebo naopak k negativizmu a rebélii).
Rešpektujúci prístup je založený na rovnocennosti a rešpektovaní dôstojnosti druhého
človeka (v prípade školy dieťaťa/žiaka/študenta), pričom cieľom je samostatnosť a
zodpovednosť.
Rešpektujúci prístup vo výchove znamená aj to, že dospelý akceptuje emocionálny stav
dieťaťa (hnev, strach) – nesnaží sa ho potláčať, bagatelizovať, ale pomáha dieťaťu nájsť
cestu k vyriešeniu situácie.
Podstatou rešpektujúcej výchovy je konanie na základe vnútorne prijatých hodnôt a
noriem správania.
Kým pre autoritatívny prístup sú typické hrozby, poučovanie, zameranie na chyby,
vyhrážanie, výčitky, urážky, ponižovanie, podmieňovanie (odmenou, trestom),
porovnávanie, hodnotenie,

pri rešpektujúcom prístupe sa uplatňuje informovanie, vecný popis, spätná väzba,
možnosť voľby, akceptácia emócií dieťaťa, spoluúčasť dieťaťa/žiaka/študenta na riešení
problému, spoločné hľadanie možností, prirodzené dôsledky.
Kým pri autoritatívnej výchove autorita vyžaduje určité správanie na základe moci,
pri rešpektujúcej výchove dospelý ponúka pomoc a spoluprácu
dieťaťu/žiakovi/študentovi pri jeho konaní.
Tvorcami rešpektujúceho prístupu a jeho šíriteľmi sú Pavol a Tatiana Kopřivovci, Jana
Nováčková a Dobromila Nevolová, popísali ho v publikácii: Respektovat a být
respektován.
Súčasťou rešpektujúceho prístupu je nenásilná komunikácia (ako spôsob komunikácie
založený na vnímaní a prijímaní vlastných pocitov a potrieb a rovnako aj pocitov a potrieb
druhých a hľadaní takého riešenia, ktoré napĺňa potreby oboch strán.

Viac informácií:

Nenásilná komunikácia

Nenásilná komunikácia je spôsob komunikácie založený na uvedomovaní si a prijímaní vlastných pocitov, súvisiacich s napĺňaním vlastných potrieb

a na uvedomovaní si a prijímaní pocitov druhých, súvisiacich s napĺňaním ich potrieb

a hľadaní takého riešenia, ktoré napĺňa potreby oboch strán komunikácie.

Na rozdiel od kompromisného riešenia pri nenásilnej komunikácii sú naplnené potreby všetkých zúčastnených.

Potreby sú pritom univerzálne (rovnaké pre všetkých ľudí – napr. Maslowova pyramída potrieb). Cesty k napĺňaniu potrieb ale môžu byť rôzne.

Rôzne situácie alebo ľudia môžu byť podnetom, ale nie príčinou emocionálnych stavov človeka. Jedinec je teda sám zodpovedný za svoje pocity a len on ich dokáže zmeniť. Iný človek, jeho reakcie, nie je zodpovedný za pocity iného jedinca.

Pri nenásilnej komunikácii človek rešpektuje seba aj druhých, nie je prítomné akékoľvek nevyžiadané hodnotenie (vychádza sa pritom z toho, že hodnotením človek realizuje dominanciu na druhom, za ktorou nasleduje podriadenie sa alebo odpor – nie rovnocenná komunikácia).

Tvorcom nenásilnej komunikácie (Nonviolent Communication) je Marshall Rosenberg. Kurz nenásilnej komunikácie so slovenskými titulkami nájdete tu: http://centrumnadania.sk/odborne-informacie/odporucame