Dysfunkčný perfekcionizmus je jav, ktorý sa často spája s intelektovým nadaním. Podľa niektorých odborníkov je dysfunkčný perfekcionizmus spolu s vysokou senzitivitou „rodnou sestrou nadania“. Perfekcionizmus ako taký môže byť pozitívnou charakteristikou – ak sa spája s reálnymi cieľmi, zdravou ambicióznosťou, prekonávaním prekážok pri dosahovaní cieľov a schopnosťou vyrovnať sa s neúspechom alebo korigovať svoje ciele.
Vznik dysfunkčného perfekcionizmu máva korene v ranom detstve. Malé nadané dieťa (predškolách alebo dieťa na prvom stupni ZŠ) máva viditeľný náskok pred svojimi rovesníkmi (široká slovná zásoba, kognitívne záujmy, netypické informácie, výborná argumentácia), zväčša rýchlo a bez námahy predbehne svojich rovesníkov v oblastiach, súvisiacich s intelektuálnou sférou. Zvykne si, že úspech sa dostavuje ľahko, rýchlo a bez námahy. Vznikne uňho „návyk“ na úspech, úspech dieťa začne považovať za samozrejmú súčasť svojej osobnosti. Nadané dieťa takto nezískavalo vo svojom vývine zručnosti, potrebné na prekonávanie prekážok (napr. vyrovnanie sa s neúspechom, učenie sa z vlastných chýb, ochota riskovať, vynaloženie úsilia). Časom, s príchodom náročnejších výziev, pri ktorých je potrebné vynaložiť úsilie alebo sa vyrovnať s čiastkovými neúspechmi, nadaný jedinec začína pociťovať frustráciu a ohrozenie integrity svojej osobnosti (ktorá je postavená na rýchlom dosahovaní úspechu).
(Zdoj: Silverman, Linda.: Gifted Education International 2007 Vol 23, pp 233-245)
Znaky dysfunkčného perfekcionizmu:
- kladenie nereálnych (vysokých) cieľov – bez ohľadu na momentálne schopnosti, situáciu,
- úsilie nie je adekvátne vytýčenému cieľu,
- problém vyrovnať sa s prípadným neúspechom, vyhýbanie sa prekážkam,
- neochota prehodnotiť cieľ, nástojčivé zotrvávanie na stanovenom cieli.
Negatívne dôsledky dysfunkčného perfekcionizmu:
- dichotomické myslenie (všetko alebo nič, „buď budem najlepší alebo radšej ani nezačnem“) ,
- workoholizmus alebo naopak, paralýza, pasivita,
- odkladanie riešenia, odovzdania úlohy (prokrastinácia),
- nízky risk taking ((neochota púšťať sa do úloh, pri ktorých nie je záruka úspešnosti),
- hodnotenie vlastnej osoby cez výkon, neúspech vnímaný ako ohrozenie vlastnej osobnosti,
- podvádzanie, odpisovanie, zľahčovanie, chyby „naschvál“.
(Zdroj: Adelson-Wilson: Letting go perfect – Overcoming Perfectionism in Kids)
Okolie nadaného dieťaťa často v dobrej viere posilňuje riziko vývinu dysfunkčného perfekcionizmu, a to:
- chválenie dieťaťa za rýchlosť a bezchybnosť,
- vyčítaním chýb,
- očakávaním úspechu a prekonávania vrstovníkov vo výkone,
- kladením dôrazu na výkon, vyhrávanie, prvenstvo,
- oceňovaním dosiahnutého úspechu bez námahy („no vidíš, ako ľahko ti to išlo“).
Riziko dysfunkčného perfekcionizmu zvýrazňuje aj tradičné školstvo zdôrazňovaním konkurencie, súťaživosti, bezchybnosti a orientáciou na externé odmeny (známky, pochvaly, diplomy).
Riziko dysfunkčného perfekcionizmu, naopak, eliminuje také školské (a výchovné) prostredie, ktoré je bezpečné (nekonkurenčné).
Znaky bezpečného (nekonkurenčného) vzdelávacieho prostredia:
- nie je prioritný tlak na výkon, výsledok
- dôraz sa kladie na snahu, zapojenie, odvahu na prekonávanie prekážok, radosť z procesu riešenia
- chyby sa vnímajú ako prirodzená súčasť práce, ako prostriedok ďalšieho zlepšovania sa
- aktivity, učenie sa, proces riešenia a školskej práce je zameraný na sebazlepšovanie, nadobúdanie nových vedomostí, zručností, skúseností, nie na získanie dobrého hodnotenia zo strany autority
- žiaci nie sú oceňovaní len na základe výkonu, rýchlosti; práca žiakov je hodnotená vecne (za aj proti, analyzovaná tak, aby sa všetci mohli poučiť do budúcnosti)
- aktivity sú realizované s nadšením, zvedavosťou, túžbou po poznaní (vysielačom nadšenia je učiteľ)
- prítomná je vzájomná dôvera (učiteľ - žiak aj opačne), humor, neformálnosť a nadšenie
- orientácia na zvládanie (nie na výsledok) – učebné (nie výkonové) ciele