Pri hodnotení – spätnej väzbe – vychádzame z našej filozofie vo vzdelávaní: orientácia na proces učenia, vnútornú motiváciu pre učenie, zodpovednosť pri vlastnom rozvíjaní sa.
Hodnotenie známkami negatívne ovplyvňuje vnútornú motiváciu – známky sú externý (vonkajší) motivátor, tento vplyv sa snažíme vo vzdelávacom procese obmedziť: známky sa používajú len na kvantifikáciu vedomostí a zručností v rámci danej, dopredu ohlásenej a pripravenej aktivity. Známky nie sú udeľované za snahu, aktivitu, splnenie domácej úlohy, referátu a pod. Známky nie sú používané ako motivátor (či už ako odmena (uplatenie na nejakú aktivitu) alebo ako hrozba (donucovanie k nejakej aktivite)). Učenie (splnenie základných štandardov v oblasti vedomostí a zručností) je prirodzená cesta k sebarozvoju, nepovažujeme ho za proces, ktorý je potrebné kvantifikovať známkami.
Žiaci sa učia preto, že ich učenie baví (zaujíma ich daný predmet, učivo,, aktivita) alebo preto, že je to potrebné (pre ich ďalší rozvoj).
V priebehu školského roka po prebratí daného učebného celku a precvičení potrebných zručností žiaci absolvujú overovaciu aktivitu (overenie), najčastejšie vo forme písomného testu. Od vyučujúceho dostanú spätnú väzbu, či už majú učivo dostatočne osvojené, prípadne ktoré časti si ešte majú dobrať, precvičiť, zopakovať – čo je ešte potrebné sa doučiť. Žiak môže požiadať po doučení sa o ďalšie overenie.
Až potom žiaci realizujú aktivitu, zameranú na testovanie toho, ako sa naučili dané učivo (najčastejšie vo forme písomného testu); za testovaciu aktivitu dostanú známku. Ak známka nie je v súlade s očakávaniami žiaka (a s výsledkami predošlého overenia), môže žiak požiadať o ďalšie pretestovanie, pričom podmienkou je vypracovanie úlohy, zameranej na precvičenie a zopakovanie požadovaného učiva.
Na konci hodnotiaceho obdobia (polrok) sa zo známok vypracuje priemer (zohľadňujúci váhu jednotlivých testovaných aktivít a splnenie ďalších prípadných podmienok), ktorý je výslednou známkou na vysvedčení.
Žiaci nie sú vo vzdelávacom procese porovnávaní na základe známok, nie sú „karhaní“ za horšie známky alebo chválení za dobré známi. Dostávajú signál, že je dôležité, či pracujú na svojom sebarozvoji, aby dokázali zistiť, čo sa im pri učení osvedčilo, neosvedčilo, stanoviť si reálne ciele a prekonávať prekážky pri ich dosahovaní.
Pred vysvedčením sa nerealizujú rôzne opravné aktivity, referáty na zlepšenie známok a pod. Pravidlá sú jasne stanovené a očakávame, že žiak bude zodpovedne pristupovať k vlastnému učeniu počas celého roka (a ak prípadne nie, má možnosť svoj postoj zmeniť v ďalšom období).
Trikrát ročne sa realizuje stretnutie vyučujúcich s každým žiakom, kde prediskutujú ciele žiaka pri učení, spôsoby ich dosahovania, vyhodnotia, čo sa im podarilo a čo nie a čo by prípadne mohli pri svojom učení zmeniť.
Pri tomto spôsobe učenia a vzdelávania je dôležitá spolupráca s rodičmi, ktorí nedostávajú jednoduchý kvantifikovaný signál o tom, ako sa ich žiak učí.
Napr. ak si žiak neurobí domácu úlohu, nedostane päťku – čo by bol jasný signál rodičovi, aby „usmernil“ svojho potomka. Žiak dostane náhradný termín na dorobenie úlohy, prípadne sú kontaktovaní rodičia, aby zabezpečili urobenie domácej úlohy alebo si žiak dorába úlohu poobede v škole. Cieľom je zrealizovanie potrebnej aktivity, nie potrestanie žiaka zlou známkou.